Pridané 17. 02. 2025
Mária Turjaníková má viac ako 30 ročné skúsenosti v oblasti HORECA. Má za sebou rozbiehajúce projekty v rámci poisťovníctva a cestovného ruchu. Dlhé roky pôsobila aj ako riaditeľka kúpeľov. 6 rokov v kúpeľoch Smrdáky – aktuálne sieť Ensana Group.
Ste jedna zo žien pôsobiaca v oblasti HORECA, v odvetví gastronómie. Dlhé roky ste pôsobili vo funkcii riaditeľky kúpeľov a bola ste aj prevádzkovou riaditeľkou a členkou predstavenstva v nemocnici. Dostať sa na vysoké riadiace pozície je náročné, najmä pre ženy. Prezradíte, aká bola Vaša cesta?
„Každá nová funkcia a nové pôsobisko prináša so sebou náročné obdobie. Súvisí to s adaptáciou, zorientovaním sa v tíme a získaním uceleného pohľadu na danú spoločnosť.
Moja cesta na riadiace pozície nebola jednoduchá, ale vždy som mala v povedomí, že chcem riadiť, manažovať a to je moja silná stránka. Začala som v banke ako vedúca filiálky, následne sme rozbehli malý rodinný penzión, potom korporát, poisťovňa a riadenie viacerých pobočiek. Z týchto skúseností vzišiel zaujímavý post riaditeľky v kúpeľoch. Táto práca skĺbila hoteliérstvo a kúpeľníctvo do jednej pozície, čo bolo veľmi inšpirujúce a zároveň náročné.“
Napríklad Fínsko aj Švédsko zaviedli kvóty na podporu rodovej rovnosti. Taktiež tu máme Smernicu EP a Rady EÚ k zlepšeniu rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností. Myslíte si, že je to správny postup ktorý môže viesť z zlepšeniu postavenia žien?
„Nedá sa celkom dobre posúdiť, či kvótami sa docieli nová politika a rovnocennosť na výber riadiacich pozícii. Nastoľuje sa skôr otázka, či takýto postup a politika nebudú viesť iba k nejakým pro-forma postom pre ženy. Ale je dobré, že spoločnosť vníma rozdiel a má záujem niečo s tým robiť.“
Podľa štatistík vyššie percento žien vyštuduje VŠ. Aj napriek bohatým skúsenostiam je stále menej žien na vyšších a riadiacich pozíciách. Je možné s tým niečo urobiť?
„Ženy sú na seba náročnejšie. Preto sa stáva, že si nedôverujú a často prenechávajú ponúknutú možnosť mužom. Určite je veľmi dôležité začať budovať rovnocenný vzťah už od školy a tiež je dôležitá výchova v rodine, to je základ. Ak sa dievčaťu, žene od malička vštepuje, že na určité roly nemá, vezie sa to s ňou aj v dospelosti. Musí byť na seba veľmi tvrdá a disciplinovaná a nenechať sa odradiť. Ja som v tomto ohľade mala veľkú podporu od môjho manžela a neskôr aj od mojich dospelých detí.“
Mnohé ženy, aj na vysokých aj nižších riadiacich pozíciách si v porovnaní s mužmi omnoho ťažšie získajú prirodzený rešpekt. Vy ste dlhé roky pracovala na rôznych manažérskych a vysokých riadiacich pozíciách. Čo by ste odporučila ženám manažérkam?
„Autorita a rešpekt sú navzájom prepojené. Je veľmi dobré, ak líder má prirodzený talent a charizmu. Takého generálneho riaditeľa sme mali v Unione. Dodnes sme v kontakte a posielame si pozdravy k sviatkom.
Čo by som odporučila ženám vo vedení? Určite sa nestavať do pozície diktátora, zaujímať sa o svoj tím, chváliť a povzbudzovať. Kritizovať konkrétne a medzi štyrmi očami. Vedieť poďakovať za odvedenú prácu. Získať si dôveru spolupracovníkov a v takom tíme sa dobre pracuje.“
Na strane jednej je podpora žien v manažmente a v podnikaní potrebná a žiadúca. Na druhej strane sa nám dostáva, že podpora žien je diskriminačná a nie je potrebná. Aký je Váš názor?
„Ženy by mali mať určite podporu. Otázkou ostáva v akej forme. Je rozdiel vo firme poskytujúcej služby a rozdiel vo výrobnom podniku, tiež aké je pomerové zastúpenie žien a mužov v danom podniku. Preto sa nedá všeobecne definovať podpora ako antidiskriminačný nástroj.“
Aké vlastnosti by mali mať ženy ( manažérky) prípadne podnikateľky aby uspeli?
„Mať prirodzený riadiaci talent je veľkou výhodou, ľudskosť a empatia, dobrý time manažment, vedieť prevziať a obhájiť zodpovednosť za nepopulárne kroky a mať v sebe odvahu a pokoru.“
Často sa diskutuje potreba a rozdielnosť medzi ženským a mužským lídershipom. Aký je Váš názor?
„Ženy sú empatickejšie, pozerajú na výsledky s dopadom na svoj tím. Hľadajú kompromisy, ak je to možné. Nejdú po hlave a zvažujú viacero možností.“
Hovorí sa, že keď mužovi ponúknete vysokú pozíciu, bez váhania (väčšinou aj bez dostatočných skúsenosti) ju veľakrát aj hneď prijme. Ženy často váhajú aj napriek bohatým skúsenostiam. Prečo to tak je? Čo by nám ženám mohlo pomôcť?
„Už som sa zmienila, ženy si nedôverujú a opäť sa vraciam k výchove a ku škole a vzdelávaniu. Mali sme na gymnáziu učiteľku, ktorá dávala známky podľa pohlavia a chlapci boli jej favoriti. Aj pri mojej práci som sa stretávala so zaváhaním a rozdielnym „metrom“ na niektoré úlohy. Tam nastupuje sebadôvera, vytrvalosť a podpora blízkych.
Áno veľakrát si musí žena “vydupať“ to svoje miesto vo vedení, taktiež rešpekt a ukázať, že na to má. To podľa mňa odrádza tie slabšie povahy. Neexistuje manuál ako na to, ani návod ako postupovať. Ale myslím, že doba pokročila a sú rôzne možnosti podpory akými sú napr. koučing a mentoring.
Ak chceš byť vo vedení musíš na sebe pracovať, študovať, nenechať sa odradiť a snažiť sa byť o krok vpredu pred konkurenciou.“
Počet žien na vyšších manažérskych pozíciách je v porovnaní s mužmi stále málo. Cítite, že existujú neviditeľné bariéry brániace vášmu kariérnemu rastu?
„Toto neviem posúdiť, nakoľko pozície, kde som pracovala boli manažérske a mala som v tíme na nižších riadiacich postoch aj ženy. Dokonca som bola prvou ženou riaditeľkou na poste v kúpeľoch.“
Roky ste zastávala vysokú riadiacu pozíciu. Keď sa pozriete na vaše manažovanie, je niečo, na čo ste najviac hrdá?
„Určite je to projekt rodinného penziónu, kde som bez akýchkoľvek vedomostí a skúsenosti nabehla rovno do hlavnej sezóny. Rozbehnutie pilotného projektu klientskeho centra v obchodnom centre a zrekonštruovanie detskej balneoterapie so zavedením dňa otvorených dverí pre deti s rodičmi v kúpeľoch.“
Na druhej strane, ženy často vnútorne zápasia s časom, aby si udržali work life balance. Ako sa Vám darí zladiť pracovný a súkromný život?
„Vždy som športovala, takže tým som si ventilovala pracovný zhon. Rada cestujem a spoznávam nové krajiny, kultúru, prírodu. Ak bol voľný víkend, tak to bola turistika, lyže, bicykel, poznávacie výlety. Počas týždňa veľa času neostávalo. Ale dobrá kniha, štúdium cudzieho jazyka boli a sú mojimi spoločníkmi po večeroch.“
Spomeniete si aj na prípadne neúspechy a zlyhania, ktoré Vás posunuli vpred?
„Je mi ľúto, že sa nedokončil projekt novej balneoterapie pre dospelých, keďže prišiel Covid a projekt sa stopol. To ma posunulo odštartovať návrat domov, do Tatier a vyskúšať ďalšie nové výzvy.“
Zmenili by ste dnes niečo, keby ste sa mohli vrátiť v čase?
„Ak by som mala možnosť – chcela by som študovať v zahraničí. Inak by som nemenila nič.“
Pre mnohé manažérky ste vzorov Vy. Máte aj Vy svoj vzor, osobu, ktorá Vás inšpirovala?
„Určite je to naša pani prezidentka Čaputová. Zo sveta ma inšpirujú Hillary Clinton a pokorou s celosvetovým dosahom Matka Tereza. „
ĎAKUJEME ZA ROZHOVOR !